O Ju-Jutsu

História
Ju-Jutsu  je staré japonské bojové umenie založené na technikách bez zbrane. O spôsobe boja Ju-Jutsu existujú zmienky v starej japonskej mytológii už spred 2 000 rokov. Začiatok moderného Ju-Jutsu sa traduje medzi 8. až 16. storočím nášho letopočtu.
O spôsobe boja Ju-jutsu existujú zmienky v starej japonskej mytológii už spred 2 000 rokov. Začiatok moderného Ju-jutsu sa traduje medzi 8. až 16. storočím nášho letopočtu. V týchto časoch bolo Japonsko zmietané neustálymi občianskymi vojnami. Ju-jutsu bolo bojovým umením japonskej triedy bojovníkov Bushi, ktorá zahrňovala aj slávnych samurajov. Samuraji sa obracali k Ju-jutsu, keď prišli o svoj meč v boji, alebo keď boli zastihnutí bez neho. Bol to spôsob neozbrojeného boja, ale využíval v prípade potreby aj zbrane (nôž, palicu a.i.).

Obdobie Edo, nazývané aj Tokugawské (1603 – 1868), nastolilo pevnú vojenskú vládu na čele so šógunom. V tomto období prestal mať boj taký silný vplyv na život v Japonsku a preto Jujutsu prosperovalo aj ako umelecká forma. Toto obdobie je preto známe aj ako Zlatý vek Jujutsu. Džiudžicu sa začalo presúvať viac smerom k neozbrojeným technikám. Niektoré z jeho hlavných smerov boli ovplyvnené čínskymi bojovými umeniami. Obdobím Mejdži (1868), ktoré prinavrátila moc z rúk šóguna späť do rúk cisára, započalo obdobie úpadku Ju-jutsu. Väčšina samurajov bojovala po boku šóguna, a preto upadli po jeho porážke do nemilosti. Cisár im zakázal cvičiť ich formy boja. Niektorí majstri však naďalej pracovali v ilegalite, alebo preniesli svoje umenie do iných krajín. V tomto období sa Ju-jutsu dostáva po prvýkrát aj do Európy.

V roku 1882 zakladá Jigoró Kanó (1860 – 1938) na základoch Ju-jutsu, ktoré sa stáva prostriedkom zdokonaľovania osobnosti. Počas príprav na 2. svetovú vojnu japonská vláda požiadala Kana, aby cvičil japonských vojakov. Kano, ako odpoveď na túto výzvu, začal skrývať techniky v džude.

Po porážke Japonska v 2. svetovej vojne nasledovala americká okupácia Japonska. Počas okupácie siahali Američania po všetkom, čo mohli z japonských vedomostí využiť, vrátane bojových umení. Aby sa tomuto zabránilo, bolo džudo pretvorené do formy zápasenia a mohlo sa naďalej praktikovať ako šport. Po ukončení americkej okupácie však už bolo džudo nenávratne zmenené. Napriek tomu mu Ju-jutsu veľkou mierou vďačí za svoje pretrvanie.

Moderné Ju-jutsu zahŕňa aj obranu proti súčasným improvizovaným zbraniam, ako rozbité fľaše, stoličky a podobne. Ako šport sa Ju-jutsu veľmi neujalo, pretože neponúka také možnosti športového zápolenia ako napríklad džudo alebo karate.

Ilustrácia Ju-Jutsu – umenie samurajov
Tréning Ju-Jutsu Japonsko rok 1920
Umenie
Ju-jutsu vyjadruje filozofiu podľahnúť sile súperovej skôr než sa snažiť vzdorovať sile silou. Manipulácia s útokom oponenta používať jeho silu a smer umožňuje jujutsu ka kontrolovať stav svojho súpera a tým zabrániť súperovi vzdorovať a prejsť do protiútoku.
Ju-jitsu. Ju “ znamená“ jemný, mäkký, ohybný, pružný. Jutsu „môžu byť preložené “ ako umenie techniky Existuje mnoho variantov, čo vedie k rozmanitosti prístupov. Dnes, ju-jutsu je vykonávané v tradičnej i modernej športovej formy. Ju-jutsu ako systém pozostáva z rozmanitých technik Waza. Nage waza hádzanie Gatame-waza blokovanie kĺbov ,škrtenie Atemi waza zahrňuje metódy kopov, úderov. Niektorý japonský historici považujú Takenouchi ryu založenú Takenouchi Nakatsukasadaiyū Hisamorim za základ ju-jutsu . Takenouchi ryu malo silný vplyv na vývoj ju-jutsu. Vetvy z Takenouchi Ryu následne ovplyvnili školy priamo alebo nepriamo, a teda mnoho techník, nájdeme v aj modernom Judo a Aikido .Rad dôležitých Ju-jutsu Koryu bolo založených študentmi školy, ako je Rikishin Ryu, Fusen Ryu, Sōsuishitsu Ryu .
„Nie je dôležité byť lepší ako niekto iný, ale byť lepší ako včera“
Jigoro Kanó
Farby opaskov v Ju-Jutsu
Farby opaskov
V Ju-jutsu je zlepšovanie a chápanie umenia  označované systémom  rozdeleným do žiackých tried Kyu a majstrovských tried Dan. Tie sú označované rôznymi  farebnými pásmi a  čiernym opaskom, ktoré svedčia o  dosiahnutí určitej úrovne kompetencie.
FARBY OPASKOV a odstupňovanie technických stupňov je pomerne mladá história. V dávnejších dobách bol len majster a žiak. Opasok slúžil len ako praktická časť odevu – aby nepadali nohavice.

Obi (opasok) sa nikdy neperie. Pot v obi predstavuje hodiny a hodiny nadobúdaných skúseností a múdrostí na ceste (Do) k poznaniu majstrovstva. Ak sa opasok vyperie, vyperú sa aj skúsenosti. Iba niektorí najlepší a najvernejší majstrovi žiaci dedia jeho obi aj s potom poznávania pravej cesty.

Biely (shiro) pás (obi) predstavuje symbol neznalosti, a preto je určený vždy začínajúcim cvičencom, ktorých vedomie a duša sú (mali by byť) panensky nedotknuté. Biele obi je pre ostatných cvičencov upozornením, že jeho nositeľ aspekty a techniky bojových umení neovláda.

Žltý (kiiro) pás – 5.kyu – zosobňuje farbu svetla, plodnosti a budúcnosti. Vykresľuje cvičenca ako kráča po nastúpenej ceste v ústrety perspektívam a vytýčeným cieľom.

Oranžový (daidaiiro) pás – 4.kyu – je symbolom tepla žiariaceho slnka. Takto zafarbené obi predstavuje jeho nositeľa ako človeka ktorého čas dozrieva a ktorého vedomosti i schopnosti smerujú k vrcholom horizontu poznania. Tá cesta však bude ešte veľmi dlhá.

Zelený (midori) pás – 3.kyu – stelesňuje farbu prírody a života. Patrí iba tomu, koho vedomia a duch natoľko vyzreli, že sú schopné tvoriť nové myšlienky a hľadať nové riešenia.

Modrý (aori) pás – 2.kyu – je symbolom diaľav, neba a hlbokého oceánu. Túžby cvičenca sa dotýkajú horizontu a jeho duša morských hlbín. Ponoriť sa hlboko do nich mu však ešte nie je súdené.

Hnedý (chairo) pás – 1. kyu – je totožný s farbou zeme, čo je znakom trvanlivosti a spoľahlivosti. Technika človeka s hnedým opaskom je už na vysokej úrovni, pričom jeho vedomie a duša sa stali pevnými a neoblomnými.

Čierny (kuro) pás – 1.DAN a vyššie – jeho farba nepredstavuje cestu víťazstva, ale noci, ktorá symbolizuje blížiaci sa koniec nastúpenej cesty. Cvičenec dosiahol istý vrchol, avšak skutočné objavenie cesty BUDO sa pre ozajstného BUDO-KU vlastne ešte iba teraz začína.